Mafián 90-tych rokov - 1.príbeh - Skúška + 2.príbeh
Našiel som túto stránku a prečítal som si tu pár príbehov. Niektoré sa mi zdali uveriteľné a iné ani nie. Po dlhšom rozmýšľaní som sa rozhodol že by som prispel nejakými svojimi storkami. Napíšem to tak ako viem písať dopredu poviem že pravopisné chyby určite budú aj keď bolo mi ukázané ako mi to vie Word opraviť. Nečakajte nejaký súvislý scenár. Dostal som poradené o tom že čo budem chcieť zvýrazniť ako hovorenú reč mám dať do úvodzoviek myslím že tak sa hovorí tým dvom čiarkam pred a za vetou. Budú to moje spomienky po tej sexuálnej stránke keď som sa rozhodol napísať na takúto stránku ale nebude sa dať vyhnúť úplne ani tým trestným veciam. No ako by som vlastne začal o sebe.
Nebudem tu písať svoje meno ale dám si prezývku Duracell. To ma tak napadlo lebo v preklade to znamená odolnú bunku čo som bol ale zároveň by som sa prirovnal k tomu maskotovi zajaca lebo skutočne som v tej dobe bol schopný pojebať všetko čo sa hýbalo a bolo teplé. Ale treba asi aj povedať že om bývalý basman. Preto bývalý lebo za všetko čo som napáchal v 90 rokoch som si poctivo odsedel. Neľutujem svoj život lebo v tej dobe 90 rokov som sa mal dobre. Postupne som sa vypracoval. Keď som začínal mal som tesne po vojne. Ešte pred vojnu som sa učil za automechanika ale nikdy som sa k tej robote poriadne nedostal. Keď som sa vrátil z vojny začal som robiť vyhadzovača v jednom podniku. Venoval som sa boxu a aj som pravidelne chodil do posilky. Na diskotéke kde som robil vyhadzovača chodila skupinka ľudí ktorý sa formovali ako zločinecká skupina alebo už vtedy fungovali ako odnož pre niekoho väčšieho. Čo bolo však dôležité že si ma všimli. Mal som namakané telo napumpované bicepsy prsa aj hrubý krk a takých mali v obľube. Všímali si ako sa viem obracať a vytrieskať aj dvoch ci troch z podniku. Potom som jedného dna dostal ponuku že dotyčná osoba ktorú nebudem menovať ale môžem použiť vymyslenú prezývku Kapo sa chce so mnou stretnúť a chce aby som pre nich robil robotu podľa potreby. Keď som videl ako sa obliekajú a na akých luxusných autách tej doby chodia nemohol som odmietnuť. Najprv som iba tak chodil s prideleným partákom po diskotékach, bordeloch, baroch jednoducho všetkých podnikoch ktoré boli spravované nútenou ochranou Kapa a jeho podriadených. Popri výpalnom z podnikania sa bežne podnikateľom požičiavali peniaze samozrejme s vysokým úrokom a ľudia ako môj parták potom aj spolu so mnou sme sa starali o ich vrátenie s určeným úrokom a sledovali aj pravidelné platby výpalného. Všetko išlo pekne naruku a viedla sa o tom evidencia. Ale o tom ani nechcem písať. Toho už je plný internet právd poloprávd a výmyslov. Chcem sa tu skôr podeliť o sexuálne storky ktoré som popri svojej robote výkonnej mafiánskej zložky robil. Bol som mladý doba bola drsná veľa násilia sa páchalo ale patrilo to tej dobe. Silnejší pes jebal ostatný sa museli podriadiť.
Dostal som partáka. Dám mu sem meno Démon. Vedel som že zapadol do rodiny Kapa ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť len viem že mal u Kapa veľkú dôveru a preto mi ho asi pridelil lebo možno niečo Kapo videl aj vo mne len potreboval správneho človeka aby ma vyformoval.
Môj prvý povedzme že pracovný deň mojej kariéry sa žal tým že Démon ma zobral do auta a išli sme do jedného podniku. Mesto nebudem schválne menovať nie je to vôbec podstatné. Úloha je vystrašiť majiteľa reštaurácie v meste za mesiac omeškaný so sumou za ochranu Kapovi. Démon mi radil aby som urobil všetko čo je potrebné aby som od majiteľa získal peniaze a naučil ho aby nikdy nepodkopával Kapovu autoritu. Prišiel som s Démonom do reštaurácie v oblekoch čiže žiadny šupáci. Kapo vedel že takáto forma ho dôstojne reprezentuje a oddeľuje nás od nejakých šušťákových šupákov z Hornej Dolnej.
Viem že mi vtedy Démon povedal „Zapamätaj si. Jedna vec je čo som ti hovoril a ukazoval na tom našom tréningu ale dostali sme sa do momentu kedy teraz budeš pracovať sám a rozmýšľať vlastnou hlavou aby si sa rozhodol ako prinútiš majiteľa aby zaplatil čiastku výpalného Kapovi. Urob to tak čo uznáš za vhodné a nepodkop tým šéfovu autoritu“.
Majiteľ podniku bol taký nízky muž po štyridsiatke menom Emil. Mal také husté čierne vlasy ktoré si uhladzoval gélom. Z môjho pohľadu taký kokotko ale keď platíš nie je dôležité ako vyzeráš. On však nejako pozabudol asi pri toľkých povinnostiach ktoré mal. Mal to taký rodinný podnik, lebo tam pracovala aj jeho žena čo som neskôr zistil. Bola celkom pekná. Myslím tým nielen tvár ale aj telo. Mala na sebe krátku rifľovú sukňu ktorá zvýrazňovala jej pevné nohy a taký od prírody plný zadok. Mala na sebe taký modrobiely top. Ten zase zvýrazňoval jej cecky v tvare D. Brucho mala pekne spevnené a v pupku mala piercing. Emilovi robila barmanku a dostávala množstvo lichôtok od nadržaných mužov, ktorí sedeli pri bare. Emilovi nevadilo že muži flirtovali s jeho manželkou pretože väčšina z nich bola k nej štedrá v prepitnom. No a tie tringelty ich tiež udržiavali zostať pri živote.
Keď sme prišli do podniku všimla si nás mladá čašníčka ktorá sa nás spýtala či si dáme drinky pri bare alebo máme chuť dať si niečo na jedenie a usadí nás k vhodnému stolu.
Ja som jej povedal že sme priši navštíviť Emila. Môj vážny tón a vystupovanie jej dali najavo že sme tam neprišli jesť ale riešiť veci OBCHODNÝM spôsobom. Mladá žena si odkašľala a povedala mi.
„O čo ide? Prečo potrebujete vidieť môjho otca?“
„Váš otec?“ spýtal som sa prekvapene tej mladej ženy.
„Áno. Je majiteľom. Je to rodinná reštaurácia. Vedie ju môj otec moja mama je barmanka a môj starší brat je kuchár. Radi prevádzkujeme túto reštauráciu s pomocou priateľov a rodiny.“
„No to sa fajn počúva. Ale potrebujem sa porozprávať s tvojím otcom Emilom ohľadom jednej pracovnej záležitosti“ povedal som tej mladej žene.
Povedala že máme počkať a zamierila smerom dozadu miestnosti.
„Nenechaj sa rozptyľovať tým, že tu pracuje celá jeho rodina. V prípade potreby to môžeš využiť ako páku“ povedal mi parťák Démon. Krátko nato Emil vyšiel z kuchyne vzadu s hrubou obálkou v ruke. Nevyzeral nadšene keď nás videl stáť v jeho reštaurácii. Mňa poznať nemohol ale pravdepodobne si predtým veľmi dobre pozrel Démonov fejs.
„Páni. Tu máte. Toto by malo pokryť peniaze ktoré dlhujem pánovi Kapovi. Ospravedlňujem sa za oneskorenú platbu ale ďakujem za jeho trpezlivosť“ povedal nám Emil a podal obálku Démonovi. Mal na sebe zásteru a bol trochu spotený z celého popoludnia, keď musel zaskakovať za kuchára, ktorý mal voľno celý deň kvôli niečomu. Pozrel som sa na Emila a snažil sa ho prečítať. Ja mám výšku 188 cm a Emil mal tak 165 cm a mal zavalitú postavu. Toto bola moja chvíľa aby som Démonovi a šéfovi Kapovi dokázal že patrím do skupiny. Mal som plné povolenie urobiť čokoľvek aby som Emilovi ukázal s kým spolupracuje a koho bude poslúchať.
„No počkaj počkaj pán podnikateľ. Ty si naozaj myslíš že pán Kapo nechá tvoju oneskorenú platbu bez následkov? Ty asi ešte poriadne stále nevieš s kým máš dočinenia?“ Opýtal som sa to Emila so zvýšeným hlasom. Emilova tvár sa rýchlo zmenila z spokojnej po bezujmovom vybavení na panickú. Oči sa mu rozšírili a snažil sa prehltnúť suchú slinu ktorá sa mu zadrhla v hrdle.
„Veľký muž prisahám ti že nikdy by som pána Kapa neoklamal ani neurazil! Zaplatil by som načas keby som na to mal peniaze ale neurobil som to až doteraz! Prosím veď nemusíme sa uchyľovať k vyhrážkam alebo násiliu! Nie s mojou rodinou a tu. Môžeme niečo vymyslieť?“ povedal mi Emil trasúcim sa hlasom.
„Neskoč mu na jeho prijebané reči Duracell! Nikdy Kapovi nedal odkaz alebo žiadosť že nemôže zaplatiť načas a využil situáciu že Kapo celé týždne mlčal! Myslí si, že by si to Kapo nevšimol! Čo urobíš aby už NIKDY takto neurazil šéfa?“ opýtal sa ma Démon a pozeral sa pritom na Emila. Najprv ma napadla myšlienka že skočím do auta pre pálku a dolámem tomu kokotovi nohy ale čo by nám bol potom platný. Bez neho by reštaurácia skrachovala a už by sme potom žiadne prachy z nej nedostali. Ušetril som ho teda od ublíženia na zdraví a našiel nenásilné riešenie. Riešenie ktoré Emilovi ukáže kto je Kapo a jeho ľudia a ktoré si zapamätá. Pozrel som sa na spanikáreného majiteľa reštaurácie a potom som sa pozrel za seba na bar. Moje oči sa stretli s očami jeho ženy Rozálie. Pozrela sa na mňa a snažila sa pochopiť situáciu. Premýšľal som čo urobím a nájdem riešenie ktoré bude postačujúce.
„Tá žena pri bare je tvoja žena?“ Opýtal som sa Emila.
Začal koktať „Čo čo?“
„Počul si ma! Odpovedz na otázku!“
„Áno. To je moja žena Rozália. Prosím nezaťahujte ju do našej situácie.“
„Myslím že musím. A je to pre tvoje dobro.“