Rozhovor s prostitútkou z 90-tych rokov
Vážení čitatelia skutočných príbehov,
po krátkej pauze sa k nám dostal zaujímavý email v ktorom nás pán Tibor žiadal o dovolenie sprostredkovania rozhovoru s jeho sestrou, ktorá je preliečená a poctivo abstinujúca narkomanka a v deväťdesiatych rokoch šlapala kvôli tomu svinstvu bratislavský chodník. On údajne vtedy podnikal s ňou, alebo inak povedané oficiálne robil taxikára a sestre urobil ochranu keď bolo treba. Vopred sme sa dozvedeli, že jeho sestra sa volá Zdena a vtedy mala dvadsať rokov. Šlapala na križovazke pri Steinovi, lebo každá baba mala vtedy výsostné lovné pásmo a ak boli aj viaceré dievčatá vedľa seba, delilo ich dvadsať prísnych metrov. Momentálne Zdena pracuje na priváte ako masérka tantrickej masáže. Dnes je to veľmi populárne, vykonávať tento druh činnosti. To do akej miery sú baby znalé v tejto činnosti je otázne. Každá si vysvetľuje tantrickú masáž po svojom. Kurzy si riešia po svojej linke ako samouk. Stačí si pozrieť pár článkov a videí na internete, alebo prečítať knihu od nejakého amerického autora. S Tiborom sme sa dohodli, že on naplánuje stretnutie u Zdeny na byte. Všetko jej vysvetlí a zariadi, aby bola ochotná nám povedať niečo z toho obdobia keď sa živila ako prostitútka a šľapala na ulici. Ako odmenu sme si dohodli vybavenie reklamy pre jeho sestru na webovom priestore a získanie tak nových zákazníkov.
O pár dní sme sa ocitli na byte u ešte stále "slečny" Zdeny aj keď má táto žena svoj zrelý vek. Táto žena bola chudej útlej postavy. Ako sama tvrdila, vždy bola chudá a dokonca v čase keď si strieľala do žily, tak mala iba pár kilov. Byt kde nás priviedol jej brat Tibor bol vkusne zariadený a nechýbalo v ňom veľa dekoračných predmetov, voňavé sviečky a v izbe kde sa pracovalo a oddávalo tajomstvám tantry, bola veľká posteľ ako letisko. Vôbec sa nám nechcelo veriť, že by Zdena mala niekedy problém s drogami. Je pravda, že mala na sebe dosť make-up-u, ale celkovo je obdivuhodné, že sa takto dala do poriadku. Údajne jej pomohol práve jej brat, ktorý jej zaplatil niekoľko liečení. Nie všetky však boli také, ktoré by človeku skutočne pomohli. Ako Tibor vravel, dôležité bolo prostredie, kde ten človek bol. Keď vraj sestra bola v Pezinku, sami dealeri chodili za svojimi ovečkami priamo do zariadenia a nosili im tam na „tajnáša“ drogy. Musel ju odtiaľ zobrať späť, keď sa mu Zdena sťažovala. Nakoniec zabrala až jedna na strednom Slovensku. Jeden pán sa tam staral o svojich klientov na svojom dome. Jeho kapacita ľudí, ktorých dokázal liečiť v totálnej izolácii od vonkajšieho sveta bola cca dvanásť. Záujem o jeho služby bol obrovský a nebolo jednoduché sa k nemu dostať. Žili tam ako jedna komunita, pracovali na dome, on ich usmerňoval a pomáhal im svojimi metódami, keď dotyčná osoba dostala „absťák“. Tiborovi sa to nakoniec podarilo a veľmi mu vďačí za to, že mu sestru dostal do normálneho sveta, odrezal od bandy dealerov a Zdena už niekoľko rokov poctivo abstinuje. Nerobí už lacnú kurvu, ktorá robí fajky v aute, ale venuje sa tak ako najlepšie vie tantrickej masáži, snaží sa udržať si kvalitu služieb a svojich stálych zákazníkov.
Slečna Zdena nám po zvítaní urobila kávu a mohli sme sa pustiť do uvoľnenej debaty. Tibor ju už vopred informoval načo sa budeme pýtať. To nám celkovo pomohlo.
EK: -Zdena, my sme sa už o vás niečo dozvedeli od vášho brata. V prvom rade vám chceme pogratulovať, že ste sa dostali zo zajatia drog sa snažíte sa poctivo abstinovať. Brat nám povedal, čo ste kvôli nim robili, teda čím a ako ste sa živili. Chceli by sme možno trošku viac s vami rozvinúť a porozprávať sa o tomto období.. Ako ste vtedy fungovali a priblížili nám prosím toto obdobie keď ste mali 20 rokov. Určite to bola veľmi nebezpečná práca. Nebáli ste sa len tak sadnúť cudziemu chlapovi do auta?
Z: -Bála, až som sa klepala... ale...
EK: -Ale?
Z: -Ale išla som. Teda, obyčajne... Časom som prišla na taktiku, že netreba nasadať do auta hneď. Najprv som viedla so zákazníkom reč, testovala som si ho, ak sa mi nepozdával, tak som jednoducho nenastúpila.
EK: -Kam vás zvykli zákazníci zaviesť? Kde ste to robili?
Z: -Obyčajne išlo o fajku... Pokiaľ bola zima, málokedy išlo o sex. Robilo sa to v aute, alebo na odľahlom mieste.
EK: -Ako sa pohybovali ceny?
Z: -Fajka za päťsto (slovenských korún, pozn.red.), sex za tisíc a kompletka za tisíc dvesto. Potom dievčatá, ktoré robili rôzne špecialitky ako napríklad anál, tak tam bola ešte vyššia cena. Ale boli aj špeciálni zákazníci, ktorí mali rôzne úchylky a celkom fajn za ne platili. Išlo hlavne o Rakúšanov, ktorí chodili do Bratislavy pravidelne. Sama som poznala a mala jedného stáleho klienta. Bol to starší pán. Chodil na rakúskych ŠPZ-kách OTTO II, alebo tak nejako to bolo, ak si dobre pamätám. Niekedy dokázal hodiny len tak krúžiť po centre mesta a vyhľadával si z auta svoje babenky. Vždy keď ma našiel, vedela som, že mám zarobené, pritom nič nechcel, len aby som si to pred ním robila s vibrátorom, ktorý nosil so sebou. On sa na mňa pozeral a honil si pritom kokot. Na vibrátor som si pochopiteľné nasadila gumu. Ktovie aké kurvy si ho strkali do piče.
EK: -Toto mu stačilo?
Z: -Áno, ako málo stačilo k jeho radosti. Dôležité však bolo, že mi dobre zaplatil.
EK: Koľko vám zato vtedy zaplatil?
Z: -Záležalo od toho akú mal náladu, ale poväčšine to bolo tisíc šilasov. ( šilas bol rakúsky šilig a konverzný kurz bol cca 1 šiling = 3 slovenské koruny).
EK: -Takže ste takto prišli k valutám.
Z: -Áno, potom mi ich brat zamenil u Juhošov, čo stávali pri hoteli Kyjev, aby ma neojebali. Jeho, ako taxikára poznali a vedeli mu urobiť dobrý kurz.
EK: -A koľko ste tak zarábali za noc?
Z: -No to bolo rôzne. Niekedy to bola aj nula, ale zase bola aj noc keď som si zarobila sedem tisíc. Aj ceny sa veľakrát prispôsobovali. Niekedy som musela ísť aj pod cenu, keď som mala blbý deň a potrebovala som prachy na dávku a celkovo na život.
EK: -Čo to bolo pod cenu?
Z: -Napríklad raz som vzala o pol tretej fajku za tri kilá a potom som zostala prekvapená keď ten kretén nechcel fajku. To hovädo mi chcelo ošťať ksicht... (Zdena pritom urobila nepríjemnú grimasu). Bol však aj iný prípad, kde viem, že to niektoré chudery robili pravidelne. Zákazník mi namiesto peňazí ponúkal gastro lístky. Odmietla som, a neskôr, keď mi nešiel kšeft, aj som oľutovala...
Ak by som vtedy mala k dispozícii byt, tak by som si mohla pýtať dvetisíc korún, tak sa pohybovali ceny. Veľký záujem bol o byty na Krížnej,Vazovovej a okolitých uliciach, ktoré sa prenajímali vo veľkom.
EK: -To sme počuli, že Krížna ulica bola taká najviac frekventovaná.
Z: -Nielen Krížna, ale aj jej pokračovaním Špitálska. Šľapky stávali aj pri Dvoch levoch (policajná budova nazývaná podľa sôch nad vchodom do budovy "U dvoch levov"). Pivní štamgasti v neďalekej krčme “U poľovníka“ si robili srandu, že pri Dvoch levoch stoja niekedy naraz vedľa seba prostitútky i policajti. Tí preto, aby strážili levov...
„U poľovníka“ sa to vždy hemžilo kolegyňami. Tiež som tam koľkokrát chodila vypláchnuť si chuť gumy v ústach malých rumom a kráčala som späť do šichty.
EK: -Spomínali ste vtedy toho Rakúšana, ktorý bol taký štedrý aj keď trochu úchylný. Spomeniete si ešte na nejakú takú pikošku?
Z: -Raz som sadla do auta chlapíkovi, ktorý chcel pôvodne sex. Vraj, aby sme išli k nemu, že bude viac pohodlia. Zaviezol ma do Petržalky, do Sadu Janka Kráľa. Chcela som si vopred vypýtať peniaze, ale on na mňa vytiahol pištoľ. Čo by ste urobili na mojom mieste?
EK: ( žiadalo sa nám povedať, že by sme robili niečo iné než šľapali, ale len kývneme hlavou...)
Z: -Držala som ako hluchý dvere a ani nemukla. Mala som z neho pocit, že on tú pištoľ potrebuje k tomu, aby sa urobil... Keď skončil, povedal "charašó", bol to asi Ukrajinec. A dal mi... oči sa mi prevrátili... dal mi päť litrov (päť tisíc korún, pozn. red.).
EK: -Mali ste pasáka?
Z: -Tibor mi robil pasáka, teda ak sa to dá tak nazvať. Musel na mňa dávať pozor aj keď to nie vždy bolo možné. Sledoval ma vždy z neďalekého miesta keď nemal zákazníka v aute.
EK: -Bol by vám vtedy aj niečo platný? Keď ste nastúpili do voza a on by s vami ufujazdil. Ako s tým Ukrajincom. Čo by vám to pomohlo, keď by vám fakt vpálil guľku do hlavy?
Z: -To je už teraz zbytočné rozoberať. Priamo na ulici mi až také nebezpečenstvo nehrozilo, to skôr na nejakom odľahlom mieste. Čo sa týka Tibora tak si vždy písal číslo auta do ktorého som sadala. Mal potom kontakty na policajtov, ktorí mu vedeli cez evidenciu zistiť majiteľa auta ak by nastal nejaký problém. Ja som pešiakov nebrala.
EK: -Kto to boli pešiaci?
Z: -To boli zákazníci bez auta. Veľakrát boli nebezpečnejší a úchylnejší ako tí z autom. Jedna ryšavá baba, ktorá stávala kúsok odomňa zobrala jedného debila, ten ju zatiahol niekde do vchodu a potom neviem či nemal peniaze, alebo chcel ušetriť, čo sa jej však stalo, bolo dosť nepríjemné. Vytiahol tam na ňu nôž a musela ho tam s nožom na krku fajčiť až do konca. Vrátila sa späť na ulicu s plačom a vyklepaná ako sýkorka. Nemalo to význam riešiť ani s policajtmi. Kto by uveril prostitútke. Mohla byť rada, že sa jej nestalo to čo mojej kamarátke Dane.
EK: -Kto bol Dana? Čo sa jej stalo?
Z: -Dana bola moja parťáčka z ulice. Šľapali sme spolu. Teraz už však nežije. Myslím, že to bolo koncom 98-ho roku, keď našli jej telo dobodané pri reštaurácii Pin-ball, pri jazere Kuchajda. Mala zablatené a zohyzdené telo v ktorom bolo šesť bodných rán, navyše bola aj podrezaná. Viem, že polícii chvíľku trvalo, kým zistili jej totožnosť. Bola bez peňazí a dokladov. To je všetko, čo asi tak o tom viem.
EK: -Poznali ste sa veľmi dobre?
Z: -Dobre ako dobre. Ako som povedala, šľapali sme spolu na jednom fleku. Tak vždy sme spolu prehodili nejakú reč. Vedela som o nej že pochádzala niekde od Nového Mesta nad Váhom, bola odomňa asi o 3 roky staršia a mala asi 2 ročnú dcéru, ktorá bola v cudzej starostlivosti. Dana bola silná narkomanka, silnejšia ako ja. Ku koncu už som sa jej snažila aj vyhýbať, lebo začala klamať a robiť pičoviny.
EK: -Aké pičoviny máte konkrétne na mysli?
Z: -Hľadala spôsob ako čo najrýchlejšie zarobiť prachy. Už ani sexovať sa jej veľmi nechcelo. Viem, že robila aj podrazy na klientov. Mala nejakého známeho policajta, ktorý keď mal službu, tak jej pomáhal ľahko zvládať klientov.
EK: -Ako myslíte, že ich ľahko zvládali?
Z: -No párkrát sa mi pochválila, že keď mala ísť na fajku, alebo sexovať s klientom, tak v momente keď sa to už malo uskutočniť, dorazilo na miesto policajné auto. Videli ich nahých a chlapíka obviňovali z verejného pohoršovania. Týkalo sa to hlavne zahraničných klientov, obyčajne Rakúšanov, ktorým sa vyhrážali, že pôjdú na policajnú stanicu a dostanú vyhostenie z krajiny. Každý sa samozrejme naľakal a radšej na mieste zaplatil mastnú pokutu. Dana medzitým zdrhla aj s peniazmi po krátkej kontrole dokladov a nemusela urobiť klientovi žiadnu službu, resp. ho dokončiť.
EK: -Tak to bolo rafinovane vymyslené.
Z: -Vytvárala si takto veľa nepriateľov a to sa jej možno stalo osudným. Mohla dlžiť aj peniaze na drogách. Nepoznám ani dnes ten dôvod a či sa to vlastne vyšetrilo. Jedno je však isté. Po tej vražde zachvátila všetky baby panika a na určitý čas sa niektoré stiahli, báli sa ísť jednoducho von.
EK: -Aj vy?
Z: -Áno aj ja, ale iba krátky čas. Potrebovala som potom zas veľmi rýchlo peniaze. Na dávku a celkovo na život. Prestala som až keď už som sa veľmi spúšťala a brácho sa o mňa postaral. Začal mi vybavovať tie liečenia a chvalabohu podarilo sa mi z toho dostať.
EK: -To už nám váš brat spomenul, že ste ich absolvovala niekoľko.
Z: -Áno, bolo to tak. A po úspešnej liečbe som sa snažila zapadnúť do normálneho života.
EK: A máte pocit, že ste zapadli ?
Z: -Tak prestala som drogovať, nemusím šľapať na ulici ako najposlednejšia kurva. Dnes sa baby, ktoré ponúkajú sex aj tak natlačili do privátov, kde robia na svojich pasákov prípadne len jednoducho odvádzajú na „ochranu“, alebo len nárazovo si dohadujú sex cez internet a chodia rovno na hotel prípadne sa tlačia klientovi do auta na fajku. To sú také, čo snažia byť samostatné a nechcú do ničoho investovať ani na nikoho robiť. Ja som sa tiež musela prispôsobiť. Pri ponúkaní služieb som zostala, ale vzhľadom na môj vek už trochu iného formátu. Tantrická masáž mi celkom sadla a snažím sa klientom poskytnúť maximum. Okrem toho, stále sa v tejto oblasti vzdelávam a naberám nové skúsenosti.
EK: -Inak aj v tejto oblasti, ktorú robíte je dosť veľká konkurencia. Vidíme dosť ponúk na internete hlavne na Pokeci. (internetová zoznamka, pozn.red.)
Z: Tieto pokecové štetky ja nepovažujem za konkurenciu. Dnes každá štetka, ktorej sa nechce poriadne jebať, tak si napíše, že poskytuje tantrickú masáž. Pritom o tom hovno vie a snaží sa len dostať zákazníka k sebe. Ak by tomu trošku rozumeli, tak by vedeli, že tantra nie je na jednorazové polhodinové cvičenie. Ale nemám dôvod dávať niekomu rady čo a ako má robiť. Nech si to zhodnotí sám zákazník a uvidí či to splnilo jeho očakávania za predpokladu, že má o tom nejakú znalosť.
EK: Vy teda nie ste na Pokeci?
Z: Ja som nepovedala, že tam nie som. Som, ale chodím tam len málo a určite nie kvôli tomu, aby som tam neustálym tapetovaním (opakované vypisovanie toho istého textu, pozn. red.) ponúkala svoje služby. Tam sa nepohybujú ľudia, ktorých by som potrebovala a okrem iného je tam veľa detí a úchylákov. Ja radšej zvolím inzerát v tlači alebo potom nejakú internetovú stránku s erotickou tematikou. Tibor mi spomenul, že ako protislužbu za poskytnutie tohto rozhovoru mi zabezpečíte reklamu na takejto stránke. Tak by som bola veľmi rada, ak by sa to dodržalo.
EK: To čo sme povedali samozrejme platí a máme tam viacero možností, takže budete mať ešte aj možnosť výberu. Chceli by sme sa však ešte k záveru spýtať jednu otázku. Vedeli by ste si v budúcnosti predstaviť, že by ste so službami sexuálneho charakteru úplne skončili a zavesili ich tak povediac na klinec? Jednoducho ísť do služobného dôchodku? (smiech).
Z: -Pozrite sa. Ja som vyučená krajčírka. V tej dobe by som mala cca. štyritisíc korún a už vtedy by mi to nestačilo. Ja som ihlu a niť nedržala v ruke už niekoľko rokov. Ani si netrúfam povedať, či by som niečo dokázala stopercentne ušiť.
EK: -Takže ani v súčasnosti by ste sa k tomu povolaniu nevrátili?
Z: -Ako som povedala, netrúfla by som si už na také niečo.
EK: -Tak potom si už jedine len na ten dôchodok odkladať...
Z: -Uvidíme, možno časom na niečo prídem, ale momentálne mi vyhovuje to čo robím teraz. Tie tantrické masáže ma bavia a mám niektorých veľmi štedrých zákazníkov. Možno sa časom s niektorým aj zblížim a nebude zo mňa slečna. (smiech)
EK: -Zdena, my Vám želáme nech vám to všetko vyjde a čo najdlhšie vydrží...
Z: -Ďakujem.
EK: Aj my ďakujeme za rozhovor.



