EROTICKONTAKT

Môj príbeh je na jednej strane celkom obyčajný, ktorých sa stalo neúrekom, ale na druhej strane sú skryté a spoločnosťou opovrhované. Vzťah učiteľ a žiak je stále jedno veľké tabu. Som už bývalý učiteľ, takže to čo sa stalo je tiež zabudnuté časom, ale v mojich spomienkach má stále svoje miesto. Bolo to na jednom braneckom výcviku. Bol som telocvikár. U žiakov som bol veľmi obľúbený a bolo vo všeobecnosti známe, že niektorým dievčatám som bol idolom správneho muža, ktorého by chceli mať ak budú mať svoj dospelácky život. Žiaci sa v ten osudný večer veľmi dobre bavili. Formálne bol prísny zákaz pitia a prechovávania alkoholických nápojov na izbách. Študenti však boli vynaliezaví a dokázali si ho zabezpečiť aj napriek dôsledným kontrolám pedagógov. Kontroly sa robili každý deň respektíve večer priamo na jednotlivých izbách. Osobne som ich tiež vykonával, ale na rozdiel od mojich kolegov som mal viac pochopenia k týmto mladým ľudom. Bral som to tak, že aj ja v ich veku som nebol iný. Oni to veľmi dobre vedeli a preto sme mali medzi sebou vytvorený taký kamarátsky vzťah. Mal som tie decká rád, ale poznal som svoje hranice. K tomu prekročeniu hranice skoro prišlo aj v ten večer, ktorý sa mi zapísal do svojich spomienok. Ocitol som sa na izbe kde sa mládež bavila a boli potužení alkoholom. Nemal som im to za zlé, ale dohodli sme sa, že nebudem informovať pedagogický zbor ak zachovajú hranice slušného správania a nebudeme musieť riešiť sexuálny škandál alebo nedajbože otravu alkoholom. Aj keď na chatke bolo koncentrovaných veľa žiakov, vytvorili sa tam skupinky. Atmosféra bola veľmi uvoľnená. Vždy s niekým som prehodil pár viet a rozoberali sa rôzne témy. Potom som sa však na chvíľu utiahol do kúta, kde bol kazetový magnetofón a poprezeral som si kazety, ktoré boli pohodené na stole. Občas som upriamil svoj pohľad na žiakov, hlavne keď bolo počuť hlasný smiech. Netrvalo to tak dlho, aby som tam zostal sedieť sám. Volala sa Dušana, ale všetci jej hovorili Duda. Bola viditeľne v dobrej nálade a odrazu mi položila ruku na plece.

„To predsa môžem“ – povedala a pozrela mi s huncútskym úsmevom do tváre.

Bol som zmätený... Nikdy by ma nebolo napadlo začínať si niečo s Dudou, pretože odhliadnuc od jej veku, bola stredobodom pozornosti svojich rovesníkov a tým pádom väčším rizikom škandálu.

Ale cez jej tenkú blúzku som cítil teplo a mäkkosť jej tela, keď sa pritúlila ku mne bližšie. Bolo to veľmi príjemné. Tlakom na nohy ma povzbudzovala a vzrušovala. Cítil som na krku jej dlhé vlasy a pokúšal som sa kontrolovať myšlienky a pocity. V podvedomí sa vo mne ozýval pedagóg. Pravdepodobne sa chcela len poláskať, cítiť sa v bezpečí ako malé decko na otcovom lone. S týmto pocitom som sa mohol zrejme vyrovnať bez toho, aby som sa dostal do ťažkostí.

Zbadal som, že jej to bolo príjemné, keď som jej jemne pohládzal chrbát. Potom sa trochu uvoľnila, pozrela mi do očí a pritlačila svoje pery na moje ústa. Teraz bolo jasné, čo vlastne chcela. Dušana pritláčala jazyk na moje zovreté zuby. Uhol som, otočil hlavu nabok bez toho, aby som ju odtisol.

Dušanin tlak zosilnel. Ja som len v tom okamihu dúfal, že si nás nikto v tom rohu nevšimol, ale to by asi bolo počuť krikom či smiechom jej spolužiakov.

„Ľúbim ťa“ – zašepkala vzrušene a dodala: „Mám chuť sa s tebou vyspať“.

Držal som ju a proti svojmu presvedčeniu som zakoktal:

„Aj ja ťa mám rad. Ale inak ako muž ženu. Nemôžeme ísť spolu do postele“.

To dievča vtedy sklamane vstalo a odišlo si zatancovať s niekým z triedy. Všímal som si v tom okamihu tváre ostatných. Tvárili sa tak, že si nič nevšimli. To ma duševne upokojilo. Zrazu som pocítil, že im tam nebudem chýbať a pobral som sa po „kontrole“ späť do svojej postele. Asi dobrú hodinu som nemohol zaspať. Pozeral som do stropu a premýšľal som nad tým, či som urobil všetko tak ako som mal. Neváhal som nad tým či bolo správne, že ako pedagóg som si zachoval svoju hrdosť. Skor ma napadala myšlienka, či som tej dievčine nejako psychicky neublížil. Nikdy som sa nedozvedel, ako sa s tým psychicky vysporiadala, že som ňou opovrhol. Možno si na ten večer ani poriadne nepamätala, veď bola pod vplyvom alkoholu a jednoducho sa z toho vyspala. Určite nemala dôvod sa s tým niekomu chváliť, veď pre tak peknú babu, po ktorej išli všetci jej spolužiaci by to bola hanba.

Postupom času som čoraz viac nadobudol presvedčenie, že to ako som sa zachoval bolo veľmi správne. Na jednej strane zákon, na druhej skutočnosť, že učitelia sa musia v práci i mimo nej správať tak, aby to zodpovedalo vážnosti a dôvere, ktorú si vyžaduje ich povolanie. Nebolo by pre mňa príjemné, ak by som kvôli takejto aférke upadol v očiach ostatných detí, jej spolužiakov a spolužiačok. Zmeniť kamarátsky vzťah za punc úchyláka alebo pedofila v ich očiach? Nezniesol by som to a bol donútený rezignovať.

Často počuť a neprekáža, že mladučké fotomodelky majú plné termínové kalendáre, (a nielen tie), že detská prostitúcia vo svete prekvitá, aj to že miliónové publikum v celej Európe prúdi do kín na filmy, ktoré sú určené vyslovene pre dospelých, že internet drvivou väčšinou obsahu tvoria sex a porno.

Silní však majú zostať práve tí, ktorí sú deň čo deň konfrontovaní s pokušením a tam patria aj učiteľia.

Mladí pedagógovia, sami sú často ešte len dvadsiatnici , len pár rokov vonku zo školských lavíc, ale v triedach sa majú úplne samozrejme správať tak, ako to od nich očakáva ministerstvo školstva, rodičia a vo všeobecnosti spoločnosť ako taká. Pedagóg musí vďačne ale rezervovane prehliadať akékoľvek prezenty či prejavy lásky, nemal by sa dať odviesť od vyučovacej témy ani rozopnutou blúzkou ani napasovanými legínami či športovým outfitom v prípade telocvikára akým som bol aj ja. Ani najhorúcejšie vyznania nesmú u nich vyvolať nič iného ako onen známy opovržlivý pohľad, ktorý vraví: Viem, čo je vo veci, chápem, ale to je všetko.

Samozrejme ľudia takto „nefungujú“. Pubertálna povaha hľadá promptne popri zapieraní ešte aj útočisko v mlčaní. Pátral som na túto tému a podarilo sa mi získať informáciu, kde jeden profesor Viedenskej pedagogickej akadémie povedal: „Sex medzi učiteľmi a žiakmi oficiálne v školstve neexistuje. Neobjavuje sa ako téma na konferenciách, na seminároch ani počas učiteľského štúdia“. Osobne sa stotožňujem z jeho výrokom, ale na druhej strane avšak v bežnom živote takýto sex exiszuje.; mnohé dvojice končia dokonca oficiálne v manželstve. Pretože moc je medzi partnermi tak nerovnomerne rozdelená , sotva sa aj dá stanoviť hranica medzi láskou a sexuálnym zneužitím.

Mladí ľudia prenášajú na učiteľov projekcie matiek alebo otcov. Ovláda ich puberta, uvoľňujú sa z rodičovského domu a hľadajú prudké erotické vzťahy. Tak ako prejavujú svoje city svojim idolom, hviezdam populárnej hudby, môžu byť samozrejme tým subjektom aj milí mladí učiteľia, do ktorých si premietajú všetky vlastnosti dobrej časti rodičov, zatiaľ čo doma prežívajú zlý príklad. Obdivovanie hviezd znamená hľadanie modelov, ktoré sú dôležité pre plánovanie života. Uľahčené je to vtedy, ak ideálny typ opačného pohlavia existuje celkom reálne na škole.

Ak učiteľ do nich „investuje“ viac, musí počítať s tým, že prehrá. Už fakt , že tento vzťah existuje, je pre dospievajúceho (študenta) víťazstvom. A úplným úspechom sa stane vtedy, keď ho skončí mladý človek. Pre starších učiteľov, ktorí potrebujú dobehnúť zameškané, ktorí chcú vsadiť do hry vlastné životné deficity, končia tieto vzťahy nezriedka ranami. Lebo pre každého je bolestivé zistenie, že bol iba náhradnou figúrkou. Učiteľ musí pochopiť či je sám zasiahnutý, alebo nie. Ak nie, musí – bez toho, aby ranil – prečo sa nič nedeje. Ak áno, potom by mal mať toľko suverenity, aby mohol rozhodnúť podľa svojho citu. Je mi úplne jasné, že toto je všetko v teoretickej rovine, dalo by sa o tom uvažovať a písať celé strany. Prax je iná. Keď konflikt prechádza dolnou časťou tela, prebudia sa mnohí väčšinou až potom. Som hrdý na to, že za tie roky môjho pôsobenia v školstve úspešne odolával ataky od mojich študentov a zachoval som si čistý štít. Nebudem preháňať ak poviem, že musia na mňa spomínať  iba v tom najlepšom a bol som im vzorným pedagógom. Presne toto by som prial aj mojim kolegom, ktorí pôsobia v tejto branži. Je mi jasné, že v súčasnosti je úpne celkom iná doba, je viac uvoľnená, vytráca sa rešpekt voči učiteľovi a či chceme alebo nie, toto povolanie sa stáva čoraz viac, práve aj kvôli týmto faktorom menej atraktívne. Napriek tomu, držím všetkým učiteľom palce a prial by som si, aby sa v školách venovali len a len svojej práci. Nenechajte sa vtiahnuť do kruhu zakázanej lásky...