Cítim sa byť otrokyňou - 1.časť
Začalo to tým, že som čisto náhodne našla inzerát na Erotickontakt-e s tým, že dotyčný pán hľadal submisívnu ženu, ktorá by plnila všetky požiadavky. Bez zbytočného naťahovania času sme si dohodli formu komunikácie, ktorá od začiatku zmenila môj život spôsobmi, ktoré som si nedokázala ani len predtým predstaviť. Ponúkol mi veľmi klasickú sexuálnu hru a ja som s ňou súhlasila, len aby som povedzme zabila čas. Rád mi dával rozkazy a ja som ich mala plniť, hovoriť mu čo robím a potom mi dával nové rozkazy. Samozrejme, že som s ním nehrala naplno a radšej som odpovedala na čokoľvek, len aby uveril, že ho poslúcham. Táto hra sa však čoraz viac stávala nudnejšou a potom mi ponúkol novú hru. Opätovne som to prijala s očakávaním, či bude nejaká zmena. Dal mi prvú misiu. Mala som ísť na verejné miesto (park, alebo niečo podobné) v minisukni, potom si vyzliecť nohavičky, vytiahnuť sukňu, sedieť na zadku a potom ísť naostro domov. Nechal mi odkaz ako sa s ním spojím cez komunikátor na internete, aby som mu mohla napísať svoje dojmy.
Na druhý deň ráno v nedeľu som vstala, vytiahla zo skrine vhodnú minisukňu a obliekla si ju. Nasadla som na autobus a išla do mesta na námestie. Sadla som si na lavičku, z tašky som si vytiahla zošit a tvárila som sa, že si doň niečo píšem. Premýšľala som o tom, ako si dám dolu nohavičky a v hlave mi skrsol taký malý plán. Počkala som na moment, keď na námestí nikto nebude, zhodila som dolu pero. Vstala som, aby som ho zodvihla a pri tomto manévri som si stiahla dolu nohavičky, ktoré som sa potom rýchlo snažila dať do tašky. Nakoniec som si vyhrnula sukňu a sadla si na zadok. Opäť som sa potom tvárila, že si niečo píšem do zošita. Úloha bola len sedieť na lavičke a potom ísť domov. Takže nakoniec som zase počkala kým bude na námestí menej ľudí, aby som si mohla stiahnuť sukňu a ísť domov. Dostala som sa na autobusovú zastávku a tam som si pochopiteľne na lavičku už nesadla. Keď prišiel autobus čakala ma znova ťažká chvíľa, pretože som musela zdvihnúť nohu, aby som mohla do autobusu nastúpiť. Trvalo to pár sekúnd kým som sa k tomu odhodlala v domnienke, že vodič neuvidí to čo malo zostať zahalené. Keď som si sadla, tak čo naviac som si stlačila nohy k sebe , pričom som si trochu vytiahla sukňu. Po pár minútach autobus dorazil na moju zastávku a ja som sa chystala vystúpiť. No znova som sa zľakla, lebo som bola v strachu, že ľudia, ktorí sa budú snažiť nastúpiť môžu vidieť pod moju sukňu. Celá vystrašená som sa priblížila k dverám, ale našťastie nikto nenastupoval. Zišla som dole a čo najrýchlejšie som sa ponáhľala domov. Keď som prišla domov, premohol ma nekontrolovateľný smiech, dokonca až taký silný, že sa ma matka spýtala čo sa so mnou deje. Vyšla som hore do svojej izby a obliekla sa. Večer som napísala svojmu mentorovi, aby som sa mu zdôverila o svojich dojmoch. Veľmi si vážil moju prácu čo ma potešilo, lebo nebola som k tomu nejako extra zaviazaná. Potom sa ma spýtal, či sa mi táto malá hra páči a či chcem pokračovať. Trochu nadšená svojim dobrodružstvom som ochotne prijala ponuku pokračovať ďalej. Podmienka bola, aby som ho začala volať „Môj Pán“.
Mojou druhou misiou bolo ísť do školy s podväzkovým pásom s sukni, ktorá nemusela byť nevyhnutne minisukňa. Problém bol v tom, že som momentálne nemala doma podväzkový pás, čo som svojmu Pánovi oznámila. Povedal mi, že to neponáhľa a pôjdem si normálne nejaký kúpiť. Trochu som sa zdráhala nakupovať na niekoho objednávku, ale potom som si povedala, že koniec koncov prečo nie. Na druhý deň som si kúpila podväzkový pás a nikdy by ma nenapadlo, že môže byť taký sexi. Bol síce veľmi sexi, ale čím ďalej tým viac, mala som veľké obavy, ako v tom budem vyzerať v očiach spolužiakov a ešte horšie v očiach učiteľa. Podľahla som neistote a strachu. Nakoniec som sa rozhodla, že si ich nedám. Informovala som o tom aj svojho Pána a ospravedlňovala som sa tak, ako keby som sa dopustila veľmi vážnej chyby. Odpovedal mi, že chápe ak ma niektoré veci trápia a že ich odmietam robiť, ale že ak sa chcem do hry poriadne zapojiť musím bezvýhradne poslúchať.
Potom som súhlasila s ďalšou misiou, aby som sa vykúpila a sľúbila som, že v tej určite uspejem. Prikázal mi, aby som si zaobstarala šnúru na prádlo z polypropylénového hodvábu a hrúbke 3mm, ktorú som si mala opásať cez hrudník a ramená a pretiahnuť cez rozkrok. Takto som potom mala ísť do školy. Sľúbila som, že misiu splním. Zadovážila som si šnúru bielej farby, urobila opraty na tele, prevliekla cez rozkrok a pod pazuchami dostatočne upevnila. Potom som sa dobre obliekla, aby som šnúru dostatočne skryla a pripravila sa na odchod. Nápad s tou šnúrou sa mi zdal trochu hlúpy, nevedela som si predstaviť aký to bude mať efekt, keďže ho nikto neuvidí. Ale až keď som si sadla raňajkovať, pochopila som, čo je na tom zvláštne. Šnúra sa šmýkala a drhla tam, kde som to naozaj nechcela, čo ma prinútilo potichu si vzdychnúť. Otec sa ma pýtal, či mi niečo nie je, ale povedala som mu, že len ma trochu pobolieva brucho. Počas jedenia som sa často vrtela na stoličke, aby som si trochu pohla šnúru medzi nohami a musím priznať, že sa mi to celkom páčilo. Keď som si uvedomila čo robím, rýchlo som sa postavila, čo opäť rozhýbalo šnúru a ja som si povzdychla. Tak som išla do školy a mnohí moji priatelia si všimli, že nie som úplne vo svojej koži. Vždy keď som sa postavila, alebo sadla, šnúra sa pohla a niekedy mi spôsobila bolesť a inokedy zase príjemný pocit. Keď ma hodina veľmi nezaujímala, začala som sa hýbať, aby som ju prinútila pohnúť sa, až tak silno, že som vydala tichý ston. Spolužiačke čo vedľa mňa sedela som vysvetlila, že ma bolí brucho. Keď som prišla domov tak som opäť svojmu Pánovi napísala svoje pocity a bol so mnou nadmieru spokojný a uistil ma, že nabudúce to bude ešte niečo vzrušujúcejšie. Tiež som bola šťastná, ale nevedela som či preto, že chcel nájsť niečo vzrušujúcejšie, alebo bol so mnou spokojný.
Niekoľko dní som o ňom nič nepočula, čo ma znepokojovalo, pretože som sa bála, že môj Pán už nemá o mňa záujem, alebo že som nebola dostatočne odvážna. Vyhľadala som to teda zase na internete, aby som sa s ním porozprávala. Veľmi si vážil, že som ho vyhľadala a mala núdzu o neho. Za odmenu mi dal priame príkazy a chcel aby boli vykonané okamžite, tak ako v prvej misii. Rodičia neboli doma, tak som súhlasila a bola ochotná prijať akékoľvek povely, aby som mu urobila radosť. Začal mi teda dávať jemné povely, aby som sa hladkala, vyzliekala si postupne jednotlivé kusy oblečenia, všetko mu opisovala a takto som sa postupne ocitla v spodnej bielizni pred počítačom. Poslušne som odpovedala na každú jeho správu a naznačil mi, že je spokojný.
„Dotýkaj sa svojich pŕs!“ „Pohladkaj sa!“ „Cmúľaj si prst!“. Jeho rozkazy nasledovali jeden za druhým a ja som celá vzrušená poslúchla každý jeden z nich. Čoskoro si pýtal viac a ja som sa zrazu ocitla celkom nahá pred počítačom a dotýkala sa sama seba. Už som mu ani nedokázala odpovedať na správy, ale on mi ďalej dával rozkazy, ktoré som sa ponáhľala vykonať. Krátko nato sa to na mňa valilo. Jeho rozkazy sa ďalej hrnuli a po chvíli keď som lapala po dychu, naznačila som svoj orgazmus. Jeho odpoveď bola však jasná: „Nepovedal som ti, aby si prestala, tak pokračuj!“
Táto veta mi nahnala zimomriavky po chrbte a ja som sa ponáhľala znova poslúchnuť. Dotýkala som sa sama seba, ešte viac som sa hladila, ležala som na podlahe pred počítačom a otáčala som sa, otáčala som sa podľa jeho pokynov. Dotýkala som sa svojich pŕs, olizovala som si ich, ľahla som si na bruchu a zdvihla vysoko zadok. Poslúchla som každý jeho príkaz a miestami ma trochu desilo, akým dievčaťom sa stávam. Ale potešenie bolo také veľké, že mi bolo jedno čo sa so mnou stane. Myslela som len na rozkazy, ktoré mi dával môj Pán. O chvíľu prestal dávať rozkazy a ja som si sadla na stoličku, pripravená počúvať jeho slová.
„Tento týždeň je pekné počasie. Čo keby sme išli do bazéna?“
Dlho som nerozmýšľala a rovno som sa ho spýtala, čo odo mňa chce. Povedal mi aby som si išla kúpiť sexi plavky, čo najsexi a išla si zaplávať do bazéna. Predtým ako som tam mala ísť, musela som mu dať presný popis plaviek, ktoré budem mať oblečené. Tak som išla na druhý deň nakupovať a zbadala som plavky, ktoré sa mi zdali veľmi sexi. Boli to také tenké bikiny. Vyskúšala som si ich, odfotila a poslala svojmu Pánovi, aby to zhodnotil. Nepáčili sa mu a tvrdil, že nie sú pre mňa dostatočne sexi. Tak som hľadala ďalej až som natrafila na jedny celkom výnimočné a bola som v tom, že by sa mu mohli páčiť. Boli to jednodielne plavky, ale mali dlhý biely pás, ktorý sa obtáčal okolo krku a cez prsia a potom sa spájal s akýmsi bielym tangáčom. Tieto plavky už môj Pán prijal, čo ma veľmi potešilo. Kúpila som si ich a musela som ho informovať, kedy si ich pôjdem vyskúšať k bazénu. To mi samozrejme nerobilo žiadny problém. Veľmi sa mi páčili a chcela som ísť hneď na druhý deň k vode.ˇ
Keď som sa na kúpalisku prezliekla do plaviek a išla som sa osprchovať, uvedomila som si, že sa na mňa upiera veľa pohľadov. Bolo to dosť nepríjemné. Všetci si ma dobre prezerali. Plavky boli biele a keď sa namočili vodou, boli trošku priehľadnejšie. Šikovne som sa ponáhľala do bazéna, aby som mohla zakryť svoje intímne krivky a mohla si ísť zaplávať. A potom sa stalo to, čoho som sa trochu bála. Pristúpili ku mne nejakí chlapci a začali so mnou flirtovať, mimochodom dosť nešikovne. Povedala som im, že som zadaná a že zatiaľ nemám v úmysle rozísť sa zo svojim priateľom. Keď som to hovorila, myslela som na svojho Pána a ani neviem, prečo som si hneď naňho spomenula. Nakoniec som si zvykla a divné pohľady ľudí, aj keď som počula pár poznámok typu: „Aha, pozri sa na tú jebačku.“ Keď som prišla domov, večer som sa opäť spojila so svojim Pánom a povedala som mu o svojom zážitku. Veľmi si vážil, že som ho prirovnala k priateľovi a zveril mi ďalšiu úlohu, ktorú som bola ochotná splniť, nech by bola akákoľvek.
Musela som si strčiť kolík do zadku a nechať ho tam celý deň. Nemala som análny kolík, ale povedala som mu, že si ho pôjdem na druhý deň kúpiť. Vedela som, že kvôli tomu budem musieť ísť do sex-shopu (cez internet som balíček domov riskovať nechcela), ale s takýmito detailmi som sa už netrápila a predpokladala som, že v takýchto obchodoch to berú ako úplnú samozrejmosť. Tak som si na druhý deň kúpila kolík. Nemohla som si pomôcť a v noci som si ho musela vyskúšať. Nebol veľký a ani som nechcela aby bol veľký, ale zase len tak sa mi nevošiel do zadku a musela som párkrát vyskúšať ten pohyb dnu sa von, aby som ho tam dostala. Všimla som si, že najkrajší pocit mi ani tak neprinášalo jeho vkladanie dnu ako jeho pomalé vyberanie, a čím dlhšie tam zostal, tým bol ten pocit intenzívnejší. Veľmi som sa tešila, ako si ho potom na konci dňa vyberiem. Nasledujúce ráno sa mi ho podarilo bez väčších ťažkostí dostať dnu a poriadne v rámci možnosti dostať čo najhlbšie do análneho otvoru. Celý deň som sa snažila naňho zabudnúť, ale nešlo to, stále som ho cítila v sebe. Keď som si sadla, keď som vstala, keď som kráčala, alebo keď som rozprávala, vždy bol tam, vždy bol prítomný vo mne a ja som sa len ťažko sústredila nato, čo sa okolo mňa dialo. Moje myšlienky boli upriamené na tú vec vo mne a môjho Pána. Cítila som ako vlhnem, vrtela som sa na stoličke, aby som ten predmet zatlačila späť do seba. Keď som prišla domov, pôvodne som si ho chcela vytiahnuť von, ale potom som si povedala, že to do večera vydržím a vytiahnem ho až keď budem komunikovať s Pánom. Veľmi ho to potešilo, keď som to nakoniec takto urobila. Potom sa ma spýtal, kedy budem úplne sama doma. Povedala som mu, že v priebehu víkendu by to bolo možné, keď vynechám s našimi výlet k babke. Ani som sa ho nespýtala, prečo sa ma to vlastne pýta, ale asi sama som to nepovažovala za dôležité. Potom sa ma však opýtal na adresu a to už som mala pocit, že riskujem. Keď som sa ho opýtala načo mu je moja adresa, tak mi povedal, že nemusím sa báť, že by ma chcel nečakane navštíviť, ale že by mi skôr rád niečo poslal. Hoci som váhala, napokon som mu dala svoju adresu, neviem prečo, ale dôverovala som mu. Povedal mi, že cez víkend dostanem tovar s pokynmi, ktoré mám dodržiavať. Takže som sa na víkend aj tešila, aj s obavami, zvedavosťou a poriadnou dávkou netrpezlivosti. Už v piatok mi prišla notifikácia o tom, že na pošte mám balík, ktorý som si išla v sobotu doobeda vyzdvihnúť. Keď som prišla domov a otvorila si balík, našla som v ňom vibračné vajíčko a mobilný telefón. Bol tam aj odkaz napísaný ručne, teda asi rukou môjho pána: „Vlož si tento predmet do seba, s telefónom nerob nič, iba ak bolo potrebné, tak cez USB nabi a stretni sa so mnou online o 15.30 hod., aby som ťa mohol ovládať“. Tá veta ma nemierne vzrušila a ponáhľala som si vložiť do seba spomínaný predmet. Bez väčších ťažkostí sa mi ho podarilo zasunúť a bol mimoriadne dobre navrhnutý. Netrpezlivo som čakala, kým bude 15.30. Keď som sa s ním stretla online v stanovenom čase, povedal mi, že odteraz ma bude ovládať a keď som sa ho spýtala, že ako, tak to spustil.
Ten predmet v tvare vajíčka na jeho povel začal vo mne vibrovať. Ale že poriadne. Od prekvapenia som sa zohla, rýchlo som zoskočila zo stoličky a ocitla som sa na podlahe uprostred orgazmu. Kričala som tak hlasno, že ma počuli aj susedia. Môj Pán sa ma spýtal čo si o tom myslím a ja som sa zmohla iba na poďakovanie. Ten vibračný predmet na diaľkové ovládanie mu skutočne umožňoval robiť si so mnou čo chcel. Bola som z neho veľmi nadšená. Potom mi povedal, že mi dá priestor na oddych a možno niečo príde až večer. Dostala som povinnosť mať predmet stále v pošve. Pred jeho odchodom z komunikátora som sa mu ešte raz poďakovala. Potom som čakala, kým sa vibračný predmet znova zapne, ale nestalo sa tak. O niečo neskôr som zišla dole, aby som si pripravila večeru. Vytiahla som zo skrinky tanier a pustil ho. Prekvapene som kľakla na kuchynskú dlážku s rukami medzi nohami a vydávala som zo seba výkriky, ktoré som sa snažila potlačiť. A skôr ako som stihla uspieť, predmet prestal vibrovať. Lapila som po dychu, dojedla večeru a čakala kedy v sebe opäť pocítim vôľu svojho Pána. Po večeri som si ľahla do kresla s nádejou, že ten predmet znova nahmatám, ale nepohol sa. Unavená z čakania, rozhodla som sa, že si pôjdem prejsť nejaké školské veci. Ale vibrátor sa znova spustil a ja som sa takmer ležala na stole s rozkročenými nohami. Ešte silnejšie som sa uvoľnila a opäť som lapala po dychu na stole, v duchu ďakujúc svojmu Pánovi. Takto to pokračovalo ďalej. Čakala som len na zásah môjho Pána. Myslela som len na neho a často keď som naňho už nemyslela, jeho výzva „v poriadku“ nadobúdala svoj plný význam. Až tak, že na konci dňa sa všetky moje myšlienky upierali iba neho a nedokázala som sa ich zbaviť. Na druhý deň v nedeľu som už ani nedokázala spočítať koľkokrát som mala počas dňa orgazmus, pretože už som nato ani nemyslela, ale posledných párkrát som sa úplne vyzliekla a dotýkala som sa sama seba, keď sa tá vec spustila. Chytala som sa za prsia, olizovala ich, trela som sa o podlahu a pritom stonala. Moje pochybnosti o takomto správaní úplne zmizli. Už som sa netrápila tým, čo robím, či je správne, alebo nie. Zaujímalo ma len to, aby som si to užila, lebo tak to chcel môj Pán. Večer a koniec víkendu prišiel skôr akoby som si priala. Moji rodičia ešte neboli doma, tak som to ešte využila, aby som sa pekne Pánovi poďakovala a pod vplyvom náhlej túžby som si dovolila požiadať ho o stretnutie. Spýtal sa ma, či som si istá, pretože naše stretnutie by znamenalo, že na navždy stanem jeho otrokyňou. Povedala som mu že prijímam jeho ponuku.