Moja prvá návšteva v erotickom salóne (pokračovanie)
O pár dní neskôr sa mi podarilo Niku v priebehu dňa dostať von. Sľúbil som jej, že ju zoberiem niekde na dobrý obed a popritom sa môžeme porozprávať. Stretli sme sa pod Michalskou bránou a išli dolu do starého mesta. Nika vyzerala naozaj veľmi dobre. Bol som normálne pyšný, že kráča vedľa mňa taká skvelá kočka. Nikoho by ani vo sne nenapadlo, že je to masérka z erotického salónu.
Sadli sme si do reštaurácie. Povedal som jej, aby si objednala na čo má chuť a ona si skutočne vybrala delikatesu a na pití tiež nešetrila. Ale veď čo som mohol čakať, musel som s tým rátať. Na pracovisku veľa možností nemá. Popri jedle som nechcel strácať čas a začal som ju bombardovať svojimi zvedavými otázkami:
-Povedz, Nika, prečo to robíš?
-Lebo mám rada sex. Uveríš mi? – popritom si pochutnáva na dobrom jedle a aj tu si neskutočne rajcovne oblizuje pery. Mám pocit akoby mi niečo tuhlo v nohaviciach.
-V poriadku, ale inak by si to riešiť nevedela?
-Zrejme budem mať rada okrem sexu aj peniaze... Ozaj keď sme pri nich. Niečo si mi spomínal, že nebudem banovať a prídem si na svoje. Takže???
Vytiahol som z vrecka peňaženku a položil som jej na stôl 500 korún. To je za hodinu strávenú v tvojej spoločnosti a rozhovoru s tebou. Samozrejme toto občerstvenie je na môj účet, veď som ťa pozval.
Pousmiala sa a tenkými prstami siahla po bankovke zo stola.
-Dobre, viacerí máme radi peniaze, ale kde ty vidíš svoj zenit?
-Príde na to, čo budem robiť v budúcnosti. Kedy s touto prácou, a ver mi, je to práca, skončím. Mám dva plány. Buď ísť študovať ďalej, lebo gymnázium je nič. Najradšej by som jazyky, alebo počítače. Alebo... (zamyslela sa a pozerala do stropu)
-Čo alebo?
-Alebo by som rada zbalila nejakého prachatého, hlúpeho koreňa. Najradšej zvonku.
-Myslíš si, že padajú len tak z neba?
-Nevidím to čierne. Mám kamošky, čo vsadili na túto kartu a je im absolútne perfektne.
-Ale ty zatiaľ musíš ísť v salóne s tým, kto si zaplatí...
-Musím ako musím. Opitého môžem odmietnuť. Ale inak...
-Mala si nejakých , povedal by som kurióznych zákazníkov?
-Teba ! (polohlasno sa zasmiala na celú reštauráciu)
-Psst! Nemusíme na seba pútať až takú pozornosť. Vážne a normálne som sa pýtal. Zaujíma ma to.
-Dobre, veď to bola sranda. O.K., Mala som jedného 80-ročného dedka. Zaujímavé to však je len tým vekom. Nič som s ním nemala. Sotva sa okolo mňa obtrel, bol hotový. Teda aspoň sa tak tváril, lebo po semene ani stopy.
-Tvoja koža je jemná. Ale..., nie je hrošia?
-Musíš mať pri tom fantáziu. Zatvoriť oči a predstaviť si, že to robíš s najväčším fešákom pod slnkom.
-Povedzme, ale darí sa ti to vždy?
-Raz prišiel zákazník bez jednej ruky. Povedal mi, že ak cítim odpor, nenalieha. Ale jeho úprimnosť ma, čo ja viem... dojala. Snažila som sa mu to urobiť čo najlepšie.
-Medzi nami, 50 minút je čas, za ktorý sa dá stihnúť málo aj veľa...
-Príde na to, ako je klient nadržaný, či trocha vypil, takže je to dlhšie.
-Ale čo je dlhšie? Nie každý je expert v sexuálnej technológii. Senzuálna masáž môže byť široký pojem...
-Inak ti poviem. Nebozkávam sa, podmienkou je prezervatív a odmietam prstovanie.
-Prstovanie... Aha... Neklameš troška?
-Dobre, dobre, ale zákazník sa mi musí páčiť, musím pred tým cítiť akési chvenie...
-A keby ten či onen si priplatil a chcel by od teba análny styk, čo by si povedala?
-Že mám zlatú žilu. Zatiaľ to zaberá, ale ja som to tak zatiaľ nerobila a ani ma to neláka. Vidí sa mi to negustiózne.
-Ešte stále si mi neodpovedala, čo je to 50 minút s tebou?
-Chlapi bývajú zväčša v akomsi napätí. Uvedomujú si plynúci čas. Zväčsa od masáže prechádzajú rýchlo k veci. A chcú toho stihnúť čo najviac.
-Prezraď, ak môžeš, rekordmanov.
-Býva to tak, že dve čísla a dosť. Ak aj má niekto pred tým chvastavé reči, hneď po druhom čísle mu poviem, poď na tretie. No a on sa zvyčajne zľakne. Je po chlapovi...
-Každý sme nejaký. Čo ak niekto požiada o nejaké špeciálne techniky?
-Sadomasochisti a tak? Aj takí chodia, ale musia mať dobre nadžgatú peňaženku.
-Nika, kto k vám najčastejšie chodí?
-Aj cudzinci, aj naši. Aj čierni aj bieli. Niektorí hostia si vyberajú aj viac dievčat naraz. Alebo žiadajú o predĺženie limitu.
-Čo si o tom všetkom myslíš?
-Že bordely sú potrebná vec. Je lepšie, keď sa tu niekto odreaguje, než by mal kohosi zamordovať.
-O svojich rekordoch nepovieš nic?
-Si príliš zvedavý.
Ja som bol naozaj veľmi zvedavý a akousi obkročmou otázkou z nej vyliezlo, že to môže byť aj sedem zákazníkov za šichtu.
-Ozaj, čo je to šichta?
-Čas od desiatej rána do rána.
-A potom?
-Potom si dávam aj viac dní pokoj. Cítim sa vyčerpaná. Fyzicky aj duševne. Ono to ku koncu naozaj bolí, najmä ak chlapi bývajú ako mašiny. Zlaté to typy, ktoré sa chodia medzi dievčatá vykecať, a popritom sa troška pošmajchľovať.
-Dosiahneš pri tom niekedy aj orgazmus?
-Prečo nie!? Ale nie som absolútna nymfomanka, niekedy, keď som sama, chytí ma poriadny rajc. Uvedomujem si, že sa milujem s desiatkami chlapov, ktorých som pred tým nikdy nevidela, že sme spolu absolútne zblížení fyzicky, a to ma deptá. Niekedy si potom musím dať aj viac týždňovú prestávku.
-Rodičia vedia, čo robíš?
-Vedia, zmierili sa s tým.
-Čím sú?
-Mama je robotníčka a otec majster. Najväčšieho dôverníka mám v sestre. Ona stráži moje financie, lebo ja by som utratila aj to čo nemám. A má odo mňa dovolené, aby prispievala z balíku peňazí aj na chod domácnosti v našej rodine.
-Je nákladné byť masérkou?
-Veľa stojí garderóba, veľa šminky, starostlivosť o telo. Musím si dávať pozor na brucho.
-Skúšala si to aj so ženami?
-Áno, prečo nie. V tej chvíli sa mi to pozdávalo, ale potom som mala výčitky svedomia. Naozaj, neveríš?
-Mimochodom, čo ťa dokáže najviac ponížiť?
-Keď sa na mňa muži predtým pozerajú ako na tovar, na kus mäsa. To ma vie rozzúriť.
-Čuduješ sa im? Zaplatili si, majú takpovediac právo...
-Ale ja som pri tom všetkom žena. A raz, až si zarobím na byt a na jeho zariadenie, tak s tým skončím.
-Naozaj? Bola si už zaľúbená?
-Panebože, a koľko ráz! No vždy som sa sklamala. A to, že som sa stala, čím som, je možno tak trocha aj truc.
-Vedela by si sa ešte zaľúbiť?
-Prečo nie! Otázne však je, ako dlho by to vydržalo. Vedieme v práci všelijaké reči s dievčatami. Každá však tvrdí, že s vernosťou to bolo vždy ťažké. Napokon aj s mojou.
-Máš teraz nejakého stabilného priateľa?
-Načo?
-Snáď , aby si sa menej bála AIDSu...
-Ježišmária, toho sa bojím. Chodím na kontroly vždy, keď to pokladám za potrebné, keď sa mi niekto zo zákazníkov nepozdával. Ale je to aj povinné...
-Ako šacuješ tých, čo sa ti nepozdávajú?
-Všímam si ich pokožku. Ak po vyjdení z kúpeľne vidím, že má niekde nejaké chrasty či vyrážky, upovedomím barmana, a to je potom jednoznačná procedúra. Povie mu: „Ľutujeme,“ a vrátia mu peniaze, a dovidenia ! Ja si pred tým celkovo dobre všímam klientov!
-A čo z nich vieš vyčítať?
-Napr. podľa ukazováka ruky poznám, aký má... pohlavný úd. Jeho veľkosť a tvar. naozaj, naučila som sa to od jednej kočky, a neklame to!
-Aký je lepší?
-Stará otázka a stále tá istá odpoveď. Záleží na technike.
-Rozprávate si v práci, kto bol aký klient?
-Pravdaže, lebo je tam dosť nuda.
-Dokážete si s kamarátkami bezhranične dôverovať medzi sebou?
-Ty si vyšinutý. Veď to je boj o klienta, o peniaze, chápeš? Ja som špica a to ich štve!
-Nika, ja som ťa nechcel uraziť. Veľmi sa mi páčiš a už ti to musím povedať. Ja som sa do teba normálne zamiloval.
-(smiech) No to nie si jediný, ale ja som ti povedala, že momentálne chlapa ani nepotrebujem. K čomu by mi bol. Pozri ak ma chceš vídavať častejšie, nič ti nebráni prísť za mnou do salónu, alebo opäť ma niekedy môžeš pozvať na skvelé jedlo. Určite neodmietnem.
Bolo mi hneď jasné, že jej ide len o prachy, veď ako každej kurve. Nič iné ju nezaujímalo, len tie skurvené prachy a predpokladám, že ešte dlho si kvôli nim dieru drala. Dnes by ma zaujímalo, čo je s ňou. Či je už na dôchodku, alebo ešte stále na staré kolená maká. Spomienky na večer strávený s ňou mi navždy zostanú v pamäti.
J. BA